Ako sa rozprestriet po dlhej jazde za volantom

Sluzobne aj sukromne, kazdy mesiac sa minimalne trikrat vraciam z dlhej cesty — Bratislava az Kosice, niekedy aj cez Vieden. Nie su to maly skoky. A vystup z auta po piatich hodinach vie byt skutocna skuska pre cele telo. Tento clanok je o tom, co mi pomohlo postupne ten „tezky vystup“ rozbit a urobit z neho prijemnu chvilu.

Co sa s telom deje pri dlhej jazde

Nie som odbornik, takze hovorim len o tom, co citam. Ked sedim za volantom hodne dlho, mam pocit, ze sa mi cele telo „zlozi“. Plecia idu dopredu, panva tlaci dozadu, sva chrbat povoli, nohy maju polohu, v ktorej su uplne ineho ako pri chodzi. Po piatich hodinach je vystup z auta cosi, co mi naozaj treba.

Podla otvorenych odporucani Svetovej zdravotnickej organizacie generalne plati, ze prerusovanie dlheho sedenia prispieva k celkovej rovnovahe tela. Co je niecim, co po sutaznom mesaci na cestach citim velmi jasne.

Prva minuta po vystupe

Najlepsie investicia, ako som si uvedomil, je nepocnut sa hned k batozine. Pred tym, ako sa naklonim po tasky, urobim si malu rituaolnu pauzu pri otvorenych dverach.

Postoj a dych

Stojim rovno pri aute. Ramena spustim. Pohybujem hlavou jemne dopredu a dozadu, akoby som si umyselne pozeral na strechu a na chodnik. To uvolni cely pas krku a vrchnej casti pliec. Plus, hlboko sa nadych. Nieso na povel, ale pomaly.

Krocnenie do strany

Spravim si nieklokokrat krok dolava, pat sekund stat, krok doprava. Bez naglosti, bez vyskakovania. Robim to v poriadku, lebo si predstavujem, ze ma niekto fotografuje na fotku do skolskeho ucebnice. Vyzera to absurdne, ale takto si nikdy nepretiahnem nic.

Moja kratka sekvencia (5 minut)

Pri kazdej tankovacej zastavke, alebo ked dorazim na miesto, mam svoju malu pet-minutovu rutinku. Nie je to cvicenie. Je to skor „ozivenie“.

1. Otacanie ramien. Pomaly, najprv dozadu, potom dopredu. Po desat krat.
2. Prehyb chrbta. Stojim pri aute, ruky na zadnej casti pasa, jemne sa nakloniem dozadu. Naozaj jemne. To moje plecia citia hned po dlhom sedeniu.
3. Predklon. S pokrcenymi kolenami sa nakloniem dopredu, ruky padaju smerom k podlahe. Necham hlavu visiet. Cisto pasivne.
4. Krok dopredu, dolezity. Spravim hlboky krok dopredu jednou nohou. Druha noha ostane rovna. Po 5 sekundach vymenim.
5. Chodza okolo auta. Tri ohryzky okolo vozidla. Pomaly. To je vsetko.

„Ked vystupim z auta po petj hodinach jazdy, mam pred sebou dve moznosti: sadnut si do kresla a citi sa zle, alebo strani pat minut a citi sa skoro normalne.“

Co s tym po prvej hodine po jazde

Mnohokrat sa stane, ze dorazim domov a hned mam dalsie veci na praci. Aj vtedy sa snazim na hodinu po jazde podniknut nieco dlhsie. Najlepsie sa mi osvedcila uplne obycajna prechadzka po sidlisku. Dvadsat minut. Bez ciela. Pri nej cele telo postupne nadobudne svoju normalnu polohu.

Vyhody, ktore z toho cital:

• Vecer som sa unava menej, hoci by sa dalo cakat opacne.
• Spanky sa zdali pokojnejsi. Mozno preto, ze telo nemalo „ulozeniu“ pri sebe.
• Druhy den som vstaval bez toho cudneho pocitu "tesnoty" v plecach.

Co si pripravit do auta

Aby sa mi rozhybanie podarilo, niekolko praktickych veci nosim so sebou:

• Vodu — pravidelne pijem, lebo to ma motivuje vystupit.
• Kratke topanky, do ktorych sa rychlo prezujem.
• Mikrocestnu deku — ak je chladnejsie, dam si ju na plece pri staniu pred autom.
• Mobilny casovac — uziti za to, aby som nedrzal noha na plyne dlhsie nez stoosemdesiat minut bez zastavky.

Caste chyby, ktore som robil

Nie vsetko sa hned vidi. Zhrnme to, co som zislajsie radost zistil:

1. Skok hned po vystupe. Na prvej zastavke som hned vyskakoval. Vysledok: kolena protestovaly. Pomaly je lepsie.
2. Tlacenie predklonu. Cim viacej som ho tlacil, tym viac som citil tlak v drieku. Pasivny predklon je lepsi nez nasilny.
3. Dlhe pauzy v aute. Cakal som hodinu na manazku — v aute. Stupnut von a stat aspon 5 minut pri kovany je lepsie.
4. Sklon, ze „ked uz som doma, nemusim“. Naopak. Prave doma to ma byt to upokojenie.

Zaver: necht to nie je obrad

Nie je nic z tohto nieco, co by si treba zapisat do hodinok. Je to skor seriea drobnych zvykov, ktore sa ukazu vtedy, ked po dlhej jazde nemate „ten“ pocit lepkavosti v plecach. Z mojej skusenosti generalne plati, ze drobne pohyby na konci jazdy davaju vacsie ovocie nez „naplanovane velke cvicenie“ druhy den rano.

Ked vystup nie je v aute

Mnoho ludi pracuje aj v autobuse, vlakoch alebo letadlach. Tieto poznamky platia rovnako. Po dlhej ceste vlakom medzi Bratislavou a Kosicami robim presne tu istu peminutovku — jedine v ramci stanice, ked stoja vozne. Pomaly otaca ramen, predklon, kratky krok. Funguje to rovnako, len musim hladat menej rusne miesto, kde mi nikto nevenuje pozornost. Ked cestuje s niekym, ulahcuje to dohoda — partner mi zoberie kufor a ja si dam pet minut na pohyb. Vymente sa pri dalsej zastavke. To je vsetko, co potrebujete vediet, aby ste sa rozpohybovali aj pri kolektivnej ceste.

Author

Citajte dalej

• Ako sa rozcvicit pocas telefonickych hovorov
• Vrazenie po tyzdni cvicenia "planku"
• Ako vymenit vytah za schody a nezastavit sa