Ako sa rozcvicit pocas telefonickych hovorov

Za posledne dva roky som zistil jednu jednoduchu vec: telefonicke hovory su najvacsi nevyuzity blok casu v mojom dni. Pokial pracujem z domu, hovorov mam pokojne aj sest denne, a kazdy z nich trva v priemere desat az dvadsat minut. Ked som ich zacal davat dokopy, zistil som, ze tato cisla daju takmer dve hodiny stania alebo sedenia. Tak som zacal experimentovat.

Tento clanok je o tom, ako som postupne zmenil hovory na malu, ale pravidelnu rozcvicku. Nie cvicenie. Skor mikropohyb, ktory drzi telo v prevadzke a hlavu jasnu. Vsetko vychadza z osobnej skusenosti, nie z rad odbornika — ja som len cuvajuci pisar, ktory ma rad chodzu a pokoj.

Preco vobec spojit hovor s pohybom

Vacsinu hovorov nepotrebujem pisat poznamky ani sa pozerat na obrazovku. Ide o kratke synchronizacie, hovory s klientmi, rozhovory s rodinou. Vsetko to su situacie, kde uplne staci hlas. Ked som si to uvedomil, zacalo mi byt cudne, ze pri tom sedim. Nasiel som vyhody, ktore by ma este pred par rokmi prekvapili:

• menej napatia v plecach na konci dna
• lepsia koncentracia po hovore, akoby sa mi premysel premietol cez chodbu
• vacsi pocit, ze den nestal na mieste, ale isiel niekam dopredu
• pravidelnejsie kroky — cislo na hodinkach sa zdvihlo zhruba o dva az tri tisic denne

Podla otvorenych odporucani Svetovej zdravotnickej organizacie generalne plati, ze viac pohybu pocas dna prispieva k lepsej celkovej kondicii. Nieco podobne uvadza aj Harvard vo svojich verejnych materialoch o aktivnom zivotnom style. Nehraje sa tu na vykony — ide o to nesediet hodiny v kuse.

Co mi to dalo na zaciatku

Pravdu povediac, prve dni sa zdali divne. Nahle som mal pocit, ze ked chodim po byte a rozpravam, vsetci na druhej strane to musia pocut. Ale postupne som zistil, ze ucastnici hovorov nic nepoculi. Najma na slusnych slucadlach s mikrofonom je rozdiel medzi sedenim a chodzou prakticky nepostrehnutelny.

„Najlepsie napady mi prichadzaju v stredisku medzi telefonom a kuchynou. Akoby mi nohy posuvali myslienky o pol kroka dopredu.“

Po troch tyzdnoch som mal jasny pocit, ze mi to vyhovuje. A co bolo dolezitejsie, prestal som rozmyslat, ci sa pohnem — jednoducho som vstal v momente, ked zazvonil telefon. Stalo sa to automatickou reakciou.

Moj postup: rozcvicka v pati minutach

Casom som si vytvoril malu sekvenciu, ktora ide rucne v hlave. Nie je to nic naucene, len pohyby, ktore mi sedia.

1. Kruhy ramenami

Zacinam tym, ze pomaly krutim plecami dozadu. Desat krat. Potom dopredu. Tym sa mi rozhybu lopatky, ktore byvaju cele dopoludnie privarene k pocitacu. Robim to tichy, takze ucastnik hovoru nevie, ze zacinam rozcvicku.

2. Chodza po izbe

Tu nie je co vymyslat. Chodim, ako keby som hladal kluce. Pomaly, bez zmysluplnej trasy. Niekedy prejdem k oknu, niekedy do kuchyne. Hlavne, ze sa nezastavim na dlhsie ako tridsat sekund.

3. Vystupanie na spicky

Toto je moja oblubena cast. Kym pocuvam, postavim sa rovno a nieklokokrat sa zdvihnem na spicky. Ide o ladne tvarne pohyby. Cvicenie ako ziadne — len upomienka, ze chodidla maju robit svoju pracu.

4. Pomaly krk

Pokial je hovor dlhsi, doplnim aj otacanie hlavou na obe strany. Bez nasilnosti. Hlavu len jemne posuniem, ako keby som sledoval pohyb mracien. Citim, ze sa mi v krcnej casti uvolnia mikronapatia, ktore som si pred tym ani neuvedomoval.

5. Krocnenie z piaty na spicku

Posledny prvok je pomalsie krocnenie, pri ktorom dolu kladiem piatu a potom sa odvalim na spicku. Vyzera to absurdne, keby ma niekto videl, ale je to mojou tichou rituaolnou bodkou na koniec hovoru.

Caste chyby, ktore som spravil

Niekolko veci sa mi nepodarilo hned napvprve. Mozno bude uzitocne, ked sa im vyhnete:

1. Pridelene tempo. Spociatku som chodil rychlo, akoby som mal niekam dobehnut. Vysledok? Zahanim sa, znelo to v hovore a stratil som niit hovoru. Pomaly je vzdy lepsie.
2. Zlozite cvicenia. Pridal som drepy, ze si chcem spravit „naozajstne cvicenie“. Skoncil som tym, ze som si sotva pamatal, co mi vlastne hovorili. Drepy patria niekam inam.
3. Hovorenie pred mikrofonom v kuchynke. Echo — az neuveritelne. Slucadla s mikrofonom pri uchu su nutnost, ak chodite po byte.
4. Bezne kapcne. Nepockal som si na hovor v ponozkach. Sklzol som sa na podlahe. Doma chodim v topankach so spevnenou podrazkou.

Co mi to dava po tyzdni a po roku

Po tyzdni som sa cital lahsie. Po mesiaci som spotreboval menej kavy. Po roku sa mi to stalo prirodnost’ou, ktoru si ani nevsimam — len ked sa naskoyt zase posadim a hovor je dlhy, vsimnem si tu otrhanu unavu, ktoru som mal predtym kazdy den. To je pre mna najsilnejsi argument.

Podla expertov Svetovej zdravotnickej organizacie a vseobecne dostupnych materialov Harvardu generalne plati, ze drobny pohyb pocas dna prispieva k celkovej rovnovahe. Moja skusenost to potvrdzuje — aj ked, samozrejme, nie som doktor, len chlap z Bratislavy, ktory si rad zapise svoje poznamky.

Zaver: minuta na den, ktora zmeni vasu pracu

Spomeniem to este raz, lebo to chcem zdoraznit. Nie je to o cvicebnom plane. Je to o tom, ako spojit veci, ktore vsetci robime — v mojom pripade telefonicke hovory — s drobnym pohybom. Hodi sa to, ked pisete s niekym, kto vam neposiela video. A funguje to lepsie, nez som cakal.

Ak ste sa dostali az sem, mam pre vas jednu prosbu: skuste to tri dni. Zajtra pri prvom telefonicke hovore vstante. To je vsetko. Uvidite, co s tym urobi vase telo a hlava.

Co ked ste introvert

Niekedy sa stretam s pripomienkou, ze chodit a hovorit sucasne moze byt rusive. Mne to nevadi, ale viem, ze niekomu sedi inak. Ak ste typ cloveka, ktory premysla najlepsie v pokoji za stolom, navrhujem maly hybrid — prve dve minuty hovoru stojte alebo chodte, potom si sadnite. Mozete tak ziskat oboje, vstup do hovoru s pohybom a hlbku pri sedeni. Ja to robim pri hovoroch, kde viem, ze druha strana bude pisat na klavesnici a budem si musiet zapisovat detaily.

Citajte d’alej

• Vrazenie po tyzdni cvicenia "planku"
• Ako sa rozprestriet po dlhej jazde za volantom
• Ako vymenit vytah za schody a nezastavit sa