Vrazenie po tyzdni cvicenia "planku"

Ked som si zaciatkom aprila povedala, ze tyzden budem kazde rano robit plank, neocakavala som velku zmenu. Skor som si chcela vyskusat, ci ma na to vobec vydrz a ci sa ten zvyk uchyti. Tu sa pokusam zhrniut, ako to dopadlo — aj s nepekneymi castami, ktore vam fitness uctov uctov na socialnych sietach radsej nepovie.

Preco vobec plank

Plank je v podstate najjednoduchsie cvicenie, ake si viem predstavit. Postavite sa do polohy s rovnym chrbtom, opretie o predlaktia, a vydrzite. Nic viac, nic menej. Pacilo sa mi, ze nepotrebujem nic okrem podlahy. Aj ked priznam, ze podlozka bola luxus — bez nej by sa mi laktovne zaryvali do parkiet.

Cvicim doma od covidoveho roku 2021. Vyskusala som vsetky mozne workouty, ale planka som obchadzala. Vyzeral ako nudna vec, ktoru robia „naozajstni“ sportovci. Lenze v marci som videla, ze stalo cas pre nieco jednoduche — bez tancovania, bez behu, bez vyskakovania.

Plan na sedem dni

Plan bol jednoduchy. Kazdy den hned po zobudeni, este pred prvou kavou, jedna sada planku. Cas som zacala na tridsiatich sekundach a kazdy den pridala pat. Vyzeralo to takto:

• Pondelok — 30 sekund
• Utorok — 35 sekund
• Streda — 40 sekund
• Stvrtok — 45 sekund
• Piatok — 50 sekund
• Sobota — 55 sekund
• Nedela — 60 sekund

Robila som klasicku verziu na predlaktiach. Bez bocnych variantov, bez zdvihania koncatin, bez nicoho exoticke. Chcela som si overit ten najjednoduchsi vzor.

„Tridsat sekund znie ako nic, kym sa nestaviete na lakte. Vtedy zacne plynut iny cas.“

Prvy den: prekvapenie

Prvy plank trval 30 sekund. Cakala som, ze to bude lahke. Nebolo. Ale nie tak, ako som si mysliela — nie unava, skor mi bolo divne, ze sa cosi v strede tela treba pritiahnut, aby sa drzalo. Kupcek povedal, ze som zabudla dychat. Mal pravdu. Druhych pat sekund som dychala umyselne pomaly a hned to bolo o nieco lepsie.

Stredok tyzdna: kde to zacalo bolet… ehm, citit

Streda a stvrtok sa zdali najtazsie. Nie casom, ale tym, ze som si uvedomila, kde mam svaly, o ktorych som nevedela. Cele dna som ich citila — ked som sa zohyba pre kludne kelimky, ked som sa nakloniela do auta, ked som sa naberala vodu z kanvice. Bola to taka tiha pripomienka, ze brusne svaly su skutocne aktivne aj v dennej rutine.

Podla otvorenych materialov Harvardu (z verejnych vzdelavacich textov) generalne plati, ze stredova partia tela hra svoju ulohu pri stabilite. Ja som to pocas tych dni cital ovela jasnejsie nez kedykolvek pred tym. Stat rovno bolo prirodzenejsie.

Posledne dva dni: rytmus a hlava

V sobotu a nedelu sa zmenilo nieco zvlastne. Plank uz nebol o tom, ako vydrzat. Bol o tom, ako sa sustredit. Pocas tej minuty som sa pristihla, ze rozmyslam o vsetkom moznom — co budem variti, co povim v praci, ake nakupy potrebujem. A vtedy mi to doslo: nielen telo, ale aj hlava sa ucila.

Co mi tyzden dal

1. Lepsi rano start. Po planku som sa cital prebudena. Nie ako po behu, ale ako keby sa cela kostra natiahla.
2. Drzal mi rovnejsi chrbat. Po troch dnoch som si vsimla, ze sedim pri stole rovnejsie. Bez toho, aby som si na to davala pozor.
3. Pravidelnost. Ked je cosi tridsat az sestdesiat sekund, nemate vyhovorku. Aj v rusnom dni si to viete spravit.
4. Lepsi spanok. To je velmi subjektivne, ale citila som, ze vecer zaspim pokojnejsie.

Chyby, ktore som spravila

Ako po kazdej skusenosti, aj tu sa nasli veci, ktore by som dnes spravila inak:

• Nepripravila som si podlozku. Mala nepohoda v laktoch ma odhanala od cvicenia. Tym, ze som druhy den vlozila zlozenu osusku, sa to vyriesilo.
• Zabudla som dychat. Az ked mi kupcek pripomenul, som zacala dychat normalne.
• Pokusala som sa o „novsie“ verzie (planka na jednej ruke). Po troch sekundach som sa zlomila a stratila som tempo. Plan je dobry kvoli tomu, ze je nudny.
• Vecer som sa snazila este raz pridat — zbytocne. Stacila jedna seriia denne.

Co bude dalej

Tyzden bol pre mna dobry experiment. Pokracujem dalsi mesiac, ale uz pomalsie — pridavam pat sekund tyzdene, nie kazdy den. Verim, ze ked sa tu vrate o tri mesiace, budem mat vyssie cisla. A predovsetkym — podla otvorenych zdrojov a v mojej osobnej skusenosti generalne plati, ze pravidelnost ma vacsiu hodnotu ako velke vykony.

Ak ste rozmyslate, ci si plank vyskusat, navrhujem zacat na tridsiatich sekundach. Naozaj. Tridsat sekund. To je vsetko, co je medzi vami a tym, ze sa rano postavite pred zrkadlo a poviete si: „Tak co, dnes znova.“

Pre koho je tento experiment

Mam pocit, ze plank na tyzden je dobry napad pre kohokolvek, kto si chce overit, ci sa mu pravidelnost uchyti. Nie je to o vykone. Je to o tom, ci dokazete tridsat sekund denne venovat sami sebe. A to je pre mna zaujimavejsia otazka ako „kolko sekund vydrzite“. Niekedy mi pisu kamoske, ze nemaju cas. Pytam sa ich, ci by si nasli tridsat sekund. Vacsinou pripustia, ze ano. Tak to je vsetko, co treba zacat. Vacsi clovek by povedal, ze je to malo. Ja hovorim, ze je to akurat dost na to, aby sa nieco zacalo dat.

Author

Citajte dalej

• Ako sa rozcvicit pocas telefonickych hovorov
• Ako sa rozprestriet po dlhej jazde za volantom
• Ako vymenit vytah za schody a nezastavit sa